Prehľad jednotlivých vodných nádrží 

S touto vodnou nádržou mala Soňa Rebrová už nejaké skúsenosti. V roku 2020 ju už totiž v rámci prípravy na kanál La Manche preplávala, a v roku 2019 sa na jej brehoch prechádzala, práve keď sa u nej prihlásil zápal mozgových blán. „Pamätám si, ako bolo pre mňa problém prejsť pár metrov, vôbec stáť bol problém, a kamaráti ma nútili, veď nech sa pri tej priehrade prejdem, že to zvládnem. Ale ja som už fakt mlela z posledného.  Podľa lekárov na pohotovosti to bola klasická chrípka, na infekčnom oddelení v Bratislave sa im však niečo nezdalo a urobili mi lumbálnu punkciu. A ako sa ukázalo, bola to ťažká meningitída.“

Na Sĺňavu preto nemala najlepšie spomienky, vrátila sa tam však v roku 2020 a preplávala ju, v tom čase za 3 hodiny a 10 minút. „Plávala som na jeseň a v tom čase bola už voda prehriata, zelenšia a plná burín. Preto som dúfala, že plávanie v júni 2021 bude lepšie.“

A ukázalo sa, že to bola pravda. „V deň plávania 20.júna 2021 bolo veľmi horúco, preto ma voda okamžite príjemne schladila na 22 stupňov. Zo začiatku bol aj prúd a oveľa menej rastlín, o ktoré som sa zachytávala.“

Prvú hodinu to šlo plávanie ľahko a s pôžitkom. Aj hodinky ukazovali vďaka prúdu rýchlosť  takmer tri kilometre za hodinu. V druhej polovici nádrže prúd ustal a voda sa rozliala a aj oteplila. Plávanie sa spomalilo, ale Soňa mala stále dosť síl a tak vodnú nádrž v dĺžke od Krajinského mosta po hať 4662 metrov preplávala za 1 hodinu a 53 minút, čo je takmer o polhodinu rýchlejšie, ako naposledy.

Počasie bolo krásne ,voda studená a tak si pri návrate na paddleboarde Soňa ešte vychutnala krásy priehrady, ktoré z vody nevidela. „Bolo mi ľúto, keď som videla koľko plastov sa pri brehov nádrže aj okolo ostrova nachádza. Je smutné, že sme ako ľudia dopustili, aby nám plasty zamorili životné prostredie a ešte s tým aj nič nerobíme.“

Soňa Rebrová sľúbila, že sa na breh priehrady ešte vráti a pomôže pri jej čistení. Pomôcť môžete aj vy, a to príspevkom na podporu organizácie Za živé rieky, ktorá už dlhé roky čistí slovenské rieky:

https://slatinka.darujme.sk/p2p/92911696-a0a6-4a71-aba2-778e41bbfc9a/za-rieky-bez-plastov/

Vodná nádrž Kráľová mala byť len o niečo dlhšia ako Sĺňava, a preto sa jej preplávanie zdalo byť nenáročným. Soňa Rebrová však od známych zistila, že priehrada môže byť na niektorých miestach plytká a nie je možné ju preplávať od konca mosta po hať. Údaje v miestach pri moste je vody len po členky.
„Volala som asi dvadsiatim ľuďom, od správy vodných tokov, po obecné úrady a nikto mi nevedel povedať, aká je asi nádrž hlboká. Na stránkach SHMU boli pri stave vodných nádrží uvedená hĺbka len 123 cm, čo je dosť málo, ale na plávanie postačí,“ sondovala Soňa podmienky pred začiatkom plávania. Napokon sa jej podarilo spojiť s majiteľom marina Bačorina, pánom Vaňom, ktorému sa jej aktivita zapáčila. Prisľúbil jej, že ju plachetničkou odvezie na najvyšší možný bod, odkiaľ sa dá plávať, a bude ju sprevádzať po dobu plávania po trase s hlbšou vodou.

Napokon sa ukázalo, že plávať sa dalo v pohode, hĺbka vody dosahovala od meter a pol až po 3, miestami 6 metrov. Problémom sa ukázal byť skôr vietor, ktorý bol v ten deň extrémne silný, v nárazoch až 40 km za hodinu.

„Uvažovala som, či plávanie začať alebo ho odložiť na iný deň. Napokon som si však povedala, že keď je všetko dohodnuté – sprevádzajúca loď, stánok na konci plávania, novinári, že to skúsim. Napokon, treba natrénovať všetky podmienky, aj vietor. Vietor fúkal zboku a vyzeralo to, že by ma mohol aj trochu ťahať dopredu.“

Napokon sa však ukázalo, že to nebola pravda. Vietor nespolupracoval, ale všetko sťažil. Vlny boli dosť silné, prelievali sa cez hlavu, hádzali zboku nabok, ťahali Soňu preč iným smerom. Plávanie bolo naozaj fuška a veľmi vydreté. Kilometer pred koncom už sily ubúdali, a to pritom plávala len o 1,7 km viac ako na Sĺňave. Soni to však pripadalo, akoby plávala sedem hodín.

„Manžel ma však povzbudil, že už to je len asi kilometer, že to snáď nevzdám a tak som bojovala ďalej,“ vraví. Po presne troch hodinách vodnú nádrž Kráľová preplávala aj za týchto bojových podmienok, v dĺžke 6,433 km.

„Možno sa k nej raz ešte vrátim a skúsim ju preplávať v pokojných vodách, určite to bude úplne iný zážitok. Na druhej strane som rada, že som si vyskúšala aj takéto bojové podmienky, predsa len, plávať v peknom počasí dokáže každý,“ smeje sa už dnes Soňa.

Po dvojdňovej svalovici je dnes pripravená na preplávanie ďalších vodných nádrží.

Liptovskú Maru som už raz v príprave na rekord preplávala a tak som vedela, do čoho idem a nemala som veľký stres alebo obavy. Problém bol jedine v tom, že po Oravskej priehrade ma rozbolelo rameno (zápal rotátorovej manžety), a preto som sa obávala najmä toho, či ruka vydrží plávať až do konca.

Hoci ranné vstávanie nemám rada, ráno som si privstala už o 6.30, aby sme o 8.30 (bývali sme hodinu odtiaľ) boli na priehrade a mohlo sa o 9.00 začať plávať. Napokon sa začalo o niečo neskôr, až 9.20, prípravy a čakanie na podporný tím trvalo dlhšie, ako som čakala.

O 9.20 som teda vošla do vody v zátoke Bobrovník. Keďže motorový čln, ktorý ma mal sprevádzať, bol v inej zátoke, začala som plávať sama a prvý kilometer a pol som si užívala absolútne pokojnú vodu, ranné slnko a pokoj. Až tak, že keď som časom pozrela na hodinky, zistila som, že mám veľmi zlý čas – šetrila som ruku a zároveň som plávala ležérne.

Rozhodla som sa teda pridať, zrýchlila som tempo a po 45 minútach som stratu ako-tak dohnala. A čo bolo skvelé, toto lepšie tempo sa mi podarilo udržať po zvyšok plávania! Ako som vyplávala zo zátoky, bolo už vidieť ostrov, ku ktorému som mala plávať, takže som sa snažila smerovať na jeho ľavú stranu. Na pravej mali byť preteky plachetníc.

Cestou ma párkrát obišla výletná loď s turistami, pripojil sa ku mne sprievodný čln, a po dvoch hodinách začali sľubované vlny. Našťastie však išli v smere od chrbta, takže síce ma zanárali a prevaľovali sa cezo mňa, ale zároveň ma poháňali dopredu. Plachetnice nakoniec neboli na pravej strane, ako mali byť, ale na ľavej, musela som teda oboplávať ostrov z druhej strany, čím som naplávala pár sto metrov naviac.

V tom čase sa ku mne smerom od Yacht klubu pripojil so svojou plachetnicou aj Jozef Laco TJ Fatran, ktorý urobil skvelé zábery z plachetnice na to, ako plávam a zároveň mi robil polhodinu podporný tým, za čo ďakujem.

Odpojil sa, keď už som bola blízko ostrova. Už som ho videla celkom blízko. Ale ako vždy, posledný úsek trval asi tak dlho ako všetky predošlé 🙂 Ostrov nie a nie sa priblížiť, potom nie a nie sa od neho vzdialiť. Breh sa však pomaličky ale isto približoval, tak som si povedala, že proste nebudem riešiť breh, ani sa na neho už nepozriem, ale budem len plávať. Môj sen o tom, že voda je plytká a bude môcť skončiť skôr (aspoň tak sa tvárili satelitné snímky) sa nenaplnil, priehrada bola plná, žiadne plytčiny neboli a musela som plávať do samého konca, len meter ku brehu, a až tam sa dalo postaviť.
Napokon som ale víťazne zakončila plávanie, zdvihla ruky šťastne s úsmevom, vypla hodinky a potešila sa, že je ďalšia priehrada za mnou. Keďže na tomto konci brehu je len cementáreň, rybári a žiaden prístup autom, sprievodný čln ma vzal smerom späť k Yachtklubu, kde som ešte zaplávala posledných 100 metrov smerom k novinárom, ktorí ma čakali na brehu – vedeli o tom, že budem plávať až na samý koniec, cestou mi aj kývali a trpezlivo počkali, kým doplávam. ĎAKUJEM 

Inak, pred dvoma rokmi som preplávala Liptovskú Maru za 4 hodiny, teraz mi to trvalo tri hodiny a pätnásť minút. Som rada, že som sa dokázala zlepšiť a dúfam, že sa do budúcna ešte trochu zlepším.

Šírava, boli ste skvelí!! Krásne privítanie, skvelý sprievod, nádherné počasie. Čas mohol byť aj lepší, ale nevadí!! Ešte som plná dojmov zo včera, ale už oddýchnutá, preto je načase poďakovať všetkým, čo mi pomohli pri preplávaní Šíravy. Zažila som tu najemotívnejšie privítanie v cieli a stretla veľa milých ľudí s dobrým. V prvom rade ďakujem pani Anika Obšatníková z penziónu Anima, za poskytnutie sprievodného člna a plavčíka k tomu, za nádhernú kyticu a chutnú večeru. Ďakujem deťom z ORCA Michalovce a ich trénerke , ktoré ma sprevádzali posledný kilometer. Vďaka patrí aj Boris Savov zo Šíravských Bobrov a Eva Collakova Ferencikova, za poskytnutie rád ohľadom plávania v Šírave. Eva ju tiež raz preplávala, a bola milou spoločnosťou pri večeri. Ďakujem Branislav Rebro, že zvládol 10 km na padleboarde a neutopil sa a trpezlivo ma sprevádza na každej priehrade. Rastislav Sedlacek za to, že ma nepriamo naviedol na pomoc riekam a pomaha pri medializácii. A veľká vďaka všetkým, co na mňa myslíte, podporujete v komentároch alebo v cieli. Veľmi si to vážim, najmä v dnešnej negatívnej dobe.

Doplávala  som!!!! Ďakujem Vranovským vydrám sa skvelé sprevádzanie.Čakala som 5 hodín plávania a ja som to zvládla za 4:15! Plávala som o 2 km menej,  ako bolo v pláne, nakoľko na začiatku boli plytčiny a bahno. Vlny ma trochu ťahali vpred,  nahodila  som tempo, ktoré  som držala až do konca. Ráno začalo zle, videla som ako zrazilo čiernu  mačku, hneď za tým sa stala za nami  havária. Bála som sa plávať,  ale dopadlo  to nad očakávanie dobre. Prišla som až tak skôr, že na brehu nebol nikto,  kto by ma privítal, ale to nevadí, hlavné je, že cieľ je splnený a posledná priehrada  za mnou. Teraz idem odpočívať! Ďakujem všetkým za podporu!